Filmy Envirofilmu 2010

CARSTENSZ – SIEDMA HORA (Slovensko)

Druhý deň Envirofilmu priniesol zaujímavé súťažné filmy od českých, slovenských, iránskych či nemeckých režisérov. Spomedzi slovenských nesporne najväčšiu pozornosť vzbudil film Pavla Barabáša Carstensz – Siedma hora. Film vznikol na výprave, ktorá tentokrát smerovala na najvyšší vrch Austrálie a Oceánie – Carstenszovu pyramídu.
Pre publikum asi najmenej známy vrchol spomedzi najvyšších vrchov jednotlivých svetadielov zaujal netradičnosťou lokality – uprostred džungle, kde sa nachádza, ako aj náročnými podmienkami výstupu na vrchol. Diváci sa prostredníctvom nádherných obrazov mohli preniesť z Banskej Bystrice do vzdialenej Novej Guiney, kde sa výprava musela vysporiadať s nástrahami prírody, ale aj s neochotou domorodcov, ktorí viackrát odmietli pokračovať, vyjednávali o cene a nakoniec pod mohutnou stenou Carstenszu výpravu opustili. Dosiahnutie vrcholu, hoci ho nedosiahla celá výprava, bolo síce cieľom celej výpravy, no viac otázok vyvolal pochod domov, ktorý viedol cez zdevastované miesta, kde príroda ustúpila civilizácii, konkrétne zlatej bani, ktorá denne prináša svojim majiteľom približne 7 miliónov dolárov. Mnohí diváci počas filmu nadobudli pocit, že „tí“ domorodci neboli veľmi spoľahliví, čestní a priateľskí. No koniec filmu ukázal, že nemajú dôvod správať sa tak voči týmto „bielym mužom“, ktorým navonok podobní drancujú ich nerastné bohatstvo a ničia ich prírodu.

Členka medzinárodnej filmovej poroty Kateřina Javorská o filme povedala:
„Prišiel som z doby kamennej je názov knihy Heinricha Harrera o výstupe na najvyššiu horu Novej Guiney Puncak Jaya, vysokú 4 884 metrov. Pýtate sa, čo má táto informácia spoločného s ďalším filmovým bonbónikom Pavla Barabáša? Puncak Jaya je originálny názov pre Carstenszovu pyramídu a ak doplníme, že slávneho rakúskeho horolezca Heinricha Harrera hrá vo filme Sedem rokov v Tibete Brad Pitt, máme tu ozaj dramatický oblúk. Nemenej dramatické je Barabášovo rozprávanie o putovaní k vrcholu tejto hory, jeho sugestívne reflexie života domorodcov, úžasné pozorovania prírody, aj skryté zamyslenia nad naším „moderným“ životom. Prekvapujúca pointa ohúri, donúti nás zmĺknuť a v tichu vlastnej duše rozjímať nad človekom a prírodou. A ďakovať Pavlovi Barabášovi za ďalšiu výnimočnú možnosť ísť po jeho chodníkoch aspoň chvíľu s ním…“
Rado Sloboda

LOVEC (Irán)

Prvý zo série súťažných filmov premietnutý v utorňajšie ráno bol iránsky film Lovec. Sálu školáci aj skalní diváci Envirofilmu, ktorí si ani v tomto roku nenechajú ujsť to najlepšie z výberu ponúkaných filmov. Príbeh o 13-ročnom Morganovi nás zaviedol do pre nás krutých životných podmienok. Medzi ne patrí aj lákanie a následne zabíjanie prepelíc. Spev a smrť. Prežitie a väzenie. Starec a chlapec. Základným motívom filmu okrem spevu a vtákov je kolobeh života. Aby sme prežili, musíme niečo obetovať. Aby sme si ten čas spríjemnili, spievame. Tak svojimi piesňami obohacuje ľudí aj prírodu starec sediaci na brale nad dedinou. Bolo by zaujímavé preniesť obdobného starca k nám. Jeho tvár, spev, mrmlanie rozosmievalo detských divákov v sále. Sem-tam sa niekto zamechril, či učiteľka niekoho napomenula. Myslím si však, že nikto z nich by tak ako Morgan neprebral starcove žezlo. Iný kraj, iný mrav.
Radoslava Cibuľová

STRAKOŠ VEĽKÝ (Slovensko)

Príbeh o vtákoch z estónskej prírody. Krátky 6-minútový animovaný film. Diváci sa dozvedeli zaujímavosti zo života strakoša veľkého, kukučky jarabej, škorca obyčajného a iných voľne žijúcich druhoch. Nápadito nakreslené obrázky pospájané do poučného celku. Hudobnú zložku však asi najviac ocenilo približne ročné dievčatko v úplne zadnom rade. Bola natoľko zaujatá filmom, že svojím bľabotom prispievala k celkovej úsmevne naladenej atmosfére v kinosále. O niekoľko rokov staršie osadenstvo najviac dostala scénka s dáviacim vtákom. Ostáva mi len dúfať, že si nespomenuli na seba, keďže väčšina z nich mala ledva 15 rokov.
Radoslava Cibuľová

OBETE ZIMY (Slovensko)

Víkend vo Vysokých Tatrách nahustený do 14-tich minút. Krásne zábery tatranskej zimnej prírody s poskakujúcimi kamzíkmi však nie sú v tomto filme také časté, ako by si divák myslel. Rovnako pod obeťami zimy nenachádzame nezodpovedných turistov. Aj keď je pravda, že to, čo sa vďaka nim s kamzíkmi deje, je predovšetkým ich a naša chyba. Športovci sa často vyberajú aj na zakázané a pre všetkých nebezpečné miesta. Miesta, kde má svoj prirodzený domov kamzík. Z plátna sa na divákov prenáša zima vo svojej kráse i krutosti. Jeden chybný krok a život kamzíka visí na vlásku. Víkend v Tatrách pre dokumentaristov znamenal neustály dookola sa točiaci kolobeh záchrany života. Netuším, čo sa niektorým z prítomných zdalo vtipné na zaseknutom mŕtvom kamzíkovi medzi kosodrevinou. Mňa tento záber prinútil zamyslieť sa. O život tohto kamzíka záchranári už nemali šancu bojovať. Sú tu však aj zvieratá, ktoré takúto šancu dostanú. Bohužiaľ, na základe svojej maximálnej vyčerpanosti sa vo väčšine prípadov do voľnej prírody nevrátia a skonajú často behom noci po prevoze. Film však nebol iba o zvieratách. Bol aj o ľuďoch, ktorí ich zachraňujú. Vydávajú sa v ústrety neznámemu. Toto všetko podstupujú znovu a znovu s vierou, že zachránia kamzíka, ktorého po preliečení vypustia späť do voľnej prírody.
Radoslava Cibuľová

Z filmu Pavla Barabáša Carstensz – Siedma hora