Vek hlupákov

Utorkový program Envirofilmu patril premietaniu filmu Vek hlupákov. Filmové dielo, ktoré predstavuje výrazný príspevok k celosvetovému snaženiu jednotlivcov, aktivistov, environmentálnych NGOs, festivalov a pod. dosiahnuť zmenu globálneho otepľovania prostredníctvom globálnych dohôd jednotlivých krajín o opatreniach, na ktorých prijatie sa kráti čas. Vek hlupákov však nie je „suchým“ dokumentom. Je zaujímavou kolážou drámy, dokumentu a animovaného filmu. A kombinuje fikciu s faktami. Hlavnú úlohu, rozprávača-archivára, stvárnil takmer oscarový Pete Postlethwaite. Rok 2055, jadrovou vojnou zničený svet, „blahobyt“ konzumu sa zmenil na prežívanie malého počtu ľudí.  Desiatky kilometrov na sever od pobrežia Nórska sa nachádza svetový archív, ktorý ukrýva umelecké a intelektuálne dedičstvo ľudstva ako aj modernú Noemovu archu. Na tom to mieste začína hlavný hrdina pred počítačom návraty do minulosti t. j. našej prítomnosti. Stretávame našich súčasníkov: paleontológ, ktorý zachránil 100 ľudí počas hurikánu Katrina, študentka medicíny z Nigérie, zakladateľ nízkonákladovej leteckej spoločnosti, detských utečencov z Iraku, projektanta veterných elektrární z Veľkej Británie a horský vodca z Francúzska. Na ich príbehoch spoznávame súčasné environmentálne problémy a snahu riešiť ich, ktorá sa však často nekončí úspechom. Bravúrne spracované sledy obrazov silne zapôsobili na všetkých prítomných a len málokto mohol po premietaní ignorovať fakty, ktoré film predstavil. Globálne otepľovanie nie je výmysel a je nevyhnutné niečo pre svet urobiť. Mnohí si dnes nevedia predstaviť aké následky by v budúcnosti mohla mať súčasná nezodpovednosť resp. zľahčovanie problému. Vek hlupákov našej imaginácii výrazne pomohol. A tento obraz vôbec nie je veselý, práve naopak. Film odkazuje na decembrový summit v Kodani, ktorého výstupom mal byť dokument, ktorý by nahradil Kjótsky protokol. Žiaľ, podľa mnohých Kodaň bola fiasko či debakel. Tí čo zhliadli film Vek hlupákov si uvedomili, že aktivita je nevyhnutná, že okrem malých osobných príspevkov je tiež nutné naliehať na našich politických zástupcov, aby sa environmentálne problémy stali skutočne témou číslo jeden. Z Veku hlupákov, len málokto mohol odísť sklamaní, pretože napriek mnohým odpovedia, predsa nezodpovedal všetky otázky, tie už musel hľadať každý sám. Treba tiež poznamenať, že film prilákal celkom slušný počet divákov, hoci na vzhľadom na dôležitosť témy možno polemizovať čo je málo a čo veľa.

Po skončení premietania prebehla zaujímavá debata, ktorej sa zúčastnili: L. Miklós, poslanec NR SR;  J. Jaduš, tajomník MŽP SR,  J. Zamkovský (Priatelia Zeme-CEPA), A. Ač (ústav systémovej biológie a ekológie AV ČR). Debata priniesla niekoľko odpovedí, ale aj nových otázok, na ktoré diskutujúci nenašli odpoveď. Prišlo aj k zaujímavým stretom. Napr. idea riešenia globálneho otepľovanie prostredníctvom technológií, kým na jednej strane panoval s touto ideou súhlas, na druhej strene zas nesúhlas, ktorý bol odôvodnený tým, že príčinou problému nemožno problém vyriešiť. Na pretras prišla aj výhodnosť resp. nevýhodnosť diaľnic, automobilového priemyslu, závislosti od ropy a iných fosílnych surovín. Napriek zaujímavosti diskusie, nemožno nepoznamenať, že v istých otázkach diskusia zbytočne stagnovala najmä v otázke základu dnešnej enviromentálnej  krízy. Napriek tomu názory jednotlivých hostí určite prispeli k tomu, že po skončení podujatia diváci odchádzali spokojní a znepokojení zároveň.

Rado Sloboda