 |
|||
|
 |
  |
Filmy Envirofilmu 2010Architekt odpaduVečerné premietanie v kinosále Múzea SNP predstavilo dva výborné filmy z produkcie Veľkej Británie. Tým prvým bol Architekt odpadu. Film o architektovi Michaelovi Reynoldsovi, ktorý svoj život, talent a energiu venoval najmä stavbe nového typu domov, ktoré predstavujú významnú alternatívu k súčasným konvenčným aj tzv. nizkoenergetickým domom. Jeho domy totiž žiadnu energiu nepotrebujú, unikátne vlastnosti týchto stavieb zabezpečujú správnu teplotu, čerstvú vodu a, samozrejme, nulové účty za elektrinu. Jeho úsilie je najlepšou odpoveďou na meniaci sa svet. Globálne problémy, predovšetkým globálne otepľovanie, kreuje nebezpečnú víziu budúceho bytia celého ľudstva. Spotrebúvame toľko energie, že jedna planéta, naša Zem, to nevydrží do nekonečna, resp. vydrží, no zmeny, ktoré sa udej, zmenia jej charakter. Tieto zmeny budú pre ľudstvo osudné. Dennodenne si mnohí kladú otázky čo robiť, ako pomôcť, alebo je to pravda? Nakoniec veľa z nás rezignovane povie: „Aj tak to nezmením…“ Našťastie, Micheal Reynolds nerezignoval. Desaťročia experimentuje, učí sa na vlastných chybách a zdokonaľuje stabu svojich domov. Na ich stavbu využíva materiál, ktorého je všade dostatok, a ktorý, ako jeden z mála, ľudstvo vo veľkých množstvách deň čo deň produkuje. Film však nehovoril len o tom, ako „zelený a odpadový“ architekt prispel svojou víziou a jej realizáciou k vyriešeniu globálnych ekologických, a v konečnom dôsledku aj spoločenských problémov. Je to film o tom, že vizionári a idealisti namajú slobodu realizácie svojich snov ani v „najdemokratickejšej krajine“, teda v USA. Byrokratické prekážky, ktoré neumožňujú pokračovať v stavbe domov Prečo je to tak? Film ponúka odpovede, no je na divákoch či budú nad ich zmyslom rozmýšlať. Aký vplyv mamutích korporácií je pre spoločnosť prijateľný? A nie je spoločnosť, americká či európska, až príliš v zajatí pseudofilozofie, ktorá im vyhovuje? V zajatí konzumu? Boj s byrokraciou Michael Reynolds nevzdal, hoci prišiel o licenciu architekta, stavať neprestal. Po ničivých vlnách tsunami prichádza na Andamanské ostrovy a uprostred spúšte a veľkej ľudskej tragédie stavia svoj ekologický dom, ktorý je pevný, lacný, ľahko postaviteľný, zabezpečuje čerstvú vodu a má aj svoje estetické čaro. Úprimná radosť a nadšená kooperácia domorodcov bola v ostrom kontraste so skepticizmom civilizovaných Američanov. Po návrate boj pokračuje, nakoniec ho Michael vyhráva a začína opäť stavať na americkej pôde. Film Architekt odpadu je úžasným príkladom toho, že ak človek niečomu verí a nepriek překážkám sa nevzdáva, dokáže takmer všetko. Práca Michaela Reynoldsa by sa mala stať inšpiráciou pre všetkých, pretože práve jeho sny a ich naplnenie nám poskytuje jedno z najdôležitejších riešení problému ako bude ľudstvo v budúcnosti existovať. Architekt odpadu určite patrí k vrcholom 16. ročníka Envirofilmu. Úkryt v budove (Veľká Británia)Po skvelom filme Architekt odpadu nasledoval ďalší britský film Úkryt v budove, ktorý sa tiež zameral na problém odohrávajúci sa v USA. Konkrétne na nevyhovujúce podmienky pre život chudobných komunít v Texase. Ich najbližší susedia sú veľké fabriky produkujúce široký sortiment chemických látok, ktoré, nanešťastie, nepredstavujú len výrobný výstup, ale aj výstup v podobe odpadu znečisťujúceho okolie nebezpečnými látkami. Vznikajú dokonca situácie, kedy sa členovia komunít musia ukryť v budovách a domoch, lepiacou páskou utesniť okná a čakať, kedy v televízii či rádiu oznámia, že vzduch je „čistý“. Emisie, ktoré fabriky vylučujú možno rozdeliť na tie, ktoré sú legislatívne zadefinované, ďalej tie, ktoré unikajú v dôsledku nedostatočnej technológie (zistiť ich skutočný objem je nemožné) a emisie, ktoré sa vypúšťajú v rámci tzv. nadlimitov. Nadlimity evokujú niečo mimoriadne, v prípade skutočne výnimočných situácií, ktoré sa vyskytnú pri výrobnom procese. Žiaľ, dej filmu nás vyviedol z tohto omylu. Nadlimity sú síce zadefinované ako mimoriadne opatrenia, ale legislatívne nie je ich počet a celkový objem upravený, t. z., že prakticky je možné nadlimity vypúšťať každý deň. Unikajúce emisie spôsobujú najmä deťom respiračné problémy a dlhodobé dopady na ich zdravie sa nedajú presne určiť. Šokujúce je, že najnebezpečnejším miestom je detské ihrisko, kde sa emisie viacerých fabrík stretávajú. Deti sa tu hrajú deň čo deň. Film nastoľuje dilemu. Koho záujmy majú prednosť? Záujem miestnych komunít (najmä afroameričania) žiť a vychovávať deti v čistom životnom prostredí, alebo záujem korporácií mať čo najväčší zisk, neznížený o percentá, ktoré by museli vynaložiť na zvýšenie environmentálnej bezpečnosti ich fabrík. Boj komunít za svoje práva už viac razy zlyhal, súdy neuznali nároky detí. Ich rodičia väčšinou zbavili korporácie zodpovednosti podpisom v smiešnej hodnote cca 500 dolárov, napriek tomu ich nemožno odsudzovať. Odsúdenie si zaslúžia tí, ktorým tento strašný stav vyhovuje, ktorých jediným cieľom je vlastný prospech a zisk. Je veľa filmov ukazujúcich, že odvaha a presvedčenie nakoniec zvíťazia nad prekážkami rozličného druhu, niektoré sme mali možnosť vidieť aj na Envirofilme. Úkryt v budove k nim nepatrí, napriek odhodlaniu a presvedčeniu komunity susediacej s fabrikami produkujúcimi nebezpečné emisie, ich boj nebol úspešný. Verím však, že svedectvo, ktoré diváci prostredníctvom dokumentov videli, budú šíriť a pomáhať k náprave „západného“ myslenia, ktoré až pričasto núti zatvárať oči nad nespravodlivosťou a tešiť sa výlučne zo zisku, nezmenšeného o investície do životného prostredia a teda aj do kvality života komunít, či už sú to afroameričania v USA alebo iní, ktorí vlastný osud už nemajú vo vlastných rukách.
Filmy pre detskú porotu hodnotí Posledná vôľa jedného tigra (Nemecko)Prvý zo série súťažných filmov pre detskú porotu sa premietal o 8.30 hodine v kinosále Múzea SNP. Okrem detskej poroty v hľadisku sedeli aj ďalší diváci, väčšinou študenti. Posledná vôľa jedného tigra je nemecký film zachytávajúci život Zlomeného chvosta. Tento tiger, žijúci v Indii, je jeden z najznámejších voľne žijúcich tigrov na svete. Zaslúžil sa o to muž menom Colin Stafford-Johnson, ktorý strávil vyše 600 dní filmovaním Zlomeného chvosta a jeho tigrej rodiny. Nevedno prečo sa tento majestátny tvor vydal zo svojho domova v Národnom parku Ranthambhore do neznámeho sveta. Túlal sa viac než rok, aby jeho životnú púť ukončil vlak. Prečo sa tak stalo? Prečo zdatný zdravý tiger odišiel? Prečo neušiel pred smrtiacim železným kolosom poháňaným človekom? Odpovede na tieto otázky hľadal jeho ľudský otec Colin. Divákov v sále, bez zbytočných otázok, zaviedol rovno do smutného deja, ktorého koniec poznali už od začiatku… Carstensz - Siedma hora (Slovensko)Vopred varujem, že tento film nie je vhodný pre osoby citlivé na krv a taktiež neodporúčam pred ním jesť ako som to urobila ja. Krásny a zároveň krutý film Pavla Barabáša. Carstenszká pyramída sa právom považuje za najexotickejšiu a zároveň najťažšie dostupnú horu sveta. Divák sa pri pozeraní tohto filmu razom ocitne v centre diania a nepotrebuje k tomu žiadne najmodernejšie počítačové efekty. Stačí otvoriť oči. Samozrejme, výstup odvážlivcov zo Slovenska a Čiech zobrazuje inú polohu prírody ako ju poznáme my. Aby sa dostali k svojmu cieľu, musia prejsť dlhú a strastiplnú cestu. Tá sa začína už pri vyjednávaní s partizánmi, vojakmi, armádou a v neposlednom rade s nosičmi… Divák sa ponorí do atmosféry filmu hneď v prvých minútach. Samozrejme, pohľad na zašívanú nohu, či skalpelom narezávaný palec, aby z neho vyšiel hnis, nie je nič príjemné. Ale aj takáto je cesta k vysnenému cieľu. Diváci chvália tento film. Nájde sa len málo takých, ktorým sa nepáčil. Podstata filmu však tkvie aj v niečom inom ako dobrodružnom zážitku. Dozvedáme sa to, čo je nám tak či tak známe. To, pred čím zatvárame oči. Svojím pričinením mení každý jeden človek túto planétu. I tam, vysoko v horách, je viditeľne jasní, že by sme sa mali zamyslieť. A tak mi nezostáva nič iné, iba sa pridať k tým ľuďom planéty, ktorí bijú na poplach! OVCE.sk (Slovensko)Séria štyroch krátkych slovenských filmov si získala veľa detských divákov. Náučné filmy o tom, ako by sme sa mali aj nemali správať. Nezbedné ovce, nepoučiteľný bača a záchranca horár. Kiežby to takto fungovalo aj v „ozajstnom“ svete. Bez kožušteka, Zatajovaný kamarát, Biele ovce, Netancuj s vlkom. Štyri problémy, ktoré by nemali existovať. Zámer tvorcov sa podaril. Deti sa zabavili a snáď aj poučili. Možno v ovečkách spoznali samých seba. Ostáva nám už len veriť, že s produkciou OVCE.sk sa stretnú deti z celého Slovenska, aj zo zahraničia (OVCE.sk je internetový portál, stačí kliknúť…). Problémy rasizmu, pedofílie, či zverejňovania nevhodných detských fotografií na internete sa, bohužiaľ, vyskytujú všade.
|
© SAŽP 2010
|
