Filmy Envirofilmu 2010

Recyklátor (Slovensko)

Prvé filmové predstavenie v 4. deň Envirofilmu sa nieslo v duchu zamyslenia sa nad sebou. Nezvyčajné filmové dielko, ktoré je debutom Erika Prausa, podáva netuctovú výpoveď františkána a rockera. Pred divákmi Envirovilmu sa odvíja niekoľkominútová spoveď dvoch obyvateľov Poník, ktorá núti k zamysleniu nad samotným spôsobom uvažovania. Film o svedomí, konaní, myslení, Bohu a živote. Pár minút ubehne ako voda, no myšlienky v hlave zostanú určite dlhšie.
Rado Sloboda

Ťažké kovy (Čína )

Film začal stručnými informáciami o danej lokalite v Číne, v ktorej sa nachádza fabrika na ťažké kovy, s čím súvisia veľké skládky kovového odpadu z elektroniky dovážanej z Japonska, USA atď. Keď film začal byť zaujímavý a uviedol čísla zo štatistík, začal sa uberať iným smerom.
Film predstavil dve rodiny a viac menej ďalej poukazoval na chudobu daných emigrantov, ktorí nemali prácu a žili v úplnej chudobe. Príbeh bol síce stále prepojený s fabrikou, lebo neskôr tam príslušníci spomínaných rodín začali pracovať, ale čakal som, že film sa viac bude venovať životnému prostrediu, vplyvu fabriky naň, množstvu odpadu produkovaného ľuďmi, štúdie, štatistiky... Na konci bolo poukázané na to, že tá fabrika škodí ľuďom, čo tam pracujú, a to v podobe pľúcnych chorôb (prachové kovové časti sa im dostávali do dýchacích ciest a následne poškodzovali pľúca).
Takže zhrnutie. Film bol zameraný skôr na ukázanie života emigrantov v Strednej Číne, s tým spojenej chudoby a chorobami. Na začiatku autori síce spomenuli aj niečo o fabrike, aj nejaké šokujúce čísla a myslel som, že v tom budú pokračovať, ale nestalo sa. Je to však len môj pohľad. (Možno som ale nepochopil, čo bolo hlavnou témou...)
Adam Jekkel

Disneyland na najkvalitnejšej pôde Moravy (ČR)

Upozornenie našich českých susedov na problém ubúdania najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v dôsledku stavebnej činnosti, ktorá síce prináša pomerne rýchle benefity, ako napríklad zníženie nezamestnanosti, ale v konečnom dôsledku definitívne ničí pôdy, ktoré po tisícročia umožňovali pestovanie poľnohospodárskych plodín. A opäť je divák v tomto filme, podobne aj v mnohých ďalších na Envirofilme, postavený pred otázku, čo je skutočne správne. Ľudská populácia narastá, hoci v EÚ je situácia opačná, Čína a India budú disponovať čoraz väčším podielom svetovej populácie. Kto bude pestovať plodiny pre týchto ľudí? Rýchly rozvoj týchto dvoch krajín si tiež vyberá svoju daň v podobe znečisteného prostredia. Je otázne či v budúcnosti dokážu pokryť svoju spotrebu vlastnou výrobou. Práve to je potenciálna šanca pre ČR a iné krajiny strednej Európy, alebo dokonca EÚ. Nehovoriac o tom, že potravinová bezpečnosť by mala byť jednou z hlavných priorít. Z tohto hľadiska je uprednostnenie stavby nákupného, obchodného a zábavného centra hlúposťou, ktorá sa v budúcnosti môže obrátiť proti okoliu Znojma, hoci dnes túto investíciu vítajú. Hlavná zodpovednosť za tejto stav je na politikoch, investíciám nikto nepovie nie, ale demokraticky zvolení zástupcovia ľudu by sa mali usilovať o stav, kedy stavebná investičná činnosť bude realizovaná najmä na plochách menej kvalitných pôd, prioritne na miestach s nevyužívanými budovami ako sú bývalé družstvá a pod.
Rado Sloboda

URAL – zo seriálu Divoké Rusko (Nemecko)

Film je dokumentom o najväčšej európskej divočine, ktorá sa rozprestiera v oblasti pohoria Ural. Od začiatku bol film zameraný najmä na prezentáciu prírodných krás tejto oblasti. Názorne boli ukázané nádherné scenérie a postupne autor prešiel na živočíšnu sféru, kde sa snažil predstaviť jedinečne druhy zvierat, ktoré žijú v tejto oblasti, a premietol celoročný cyklus zvierat od jari po zimu.
Veľmi ma zaujala informácia, že pri teplote -30 ˚C pukajú stromy. Bol to pekný akustický moment, úplne ako hudba na bubnoch.
Film je pekne spracovaný, s krásnymi zábermi nespútanej prírody, krásnych ihličnatých lesov nazývaných Európska tajga.
Ešte viac si však zapamätám precízne ukázaný život tunajších zvierat, veľmi detailné, krásne zábery, ktoré človek len tak niekedy neuvidí.
Adam Jekkel

ZRUB KANADA (Slovensko)

Tento krátky film je semestrálnym filmom Martiny Nagyovej. Hovorí o tom, ako mladí ľudia v lesoch Malej Fatry, ďaleko od civilizácie, postavili zrub nazvaný Kanada. Zrub bol postavený v kanadskom štýle, zo suchých a mŕtvych stromov, takže nebol vyrúbaný ani jeden živý a zdravý strom. A použité boli výhradne ručné nástroje a manuálna sila.
Hlavným cieľom staviteľov zrubu bolo postaviť obydlie bez elektriny a ďalej od civilizácie, aby si mohli návštevníci zrubu vyskúšať aj takýto spôsob života. V zrube sa nachádza aj kronika zrubu, kde sa návštevníci zapisovali a písali svoje postrehy a zážitky. Takto mali zakladatelia zrubu prehľad kto a kedy tam bol.
Neskôr museli stavitelia tento zrub zavrieť, z dôvodov, že návštevníci si nevážili prácu a ničili ho. S tým spojené náklady museli zo svojho vrecka zaplatiť mladí zakladatelia zrubu. Preto chcú v budúcnosti využiť eurofondy a vypracovať na podporu zrubu projekt.
Adam Jekkel

Foto z filmu Reycklátor.	Foto z filmu Reycklátor.