Rozkoše dávnych čias s Antonom Hykischom

„Nikto si nemôže zvoliť čas kedy sa narodil, ani do ktorej krajiny, ani akým rodičom. Každý človek je tajomstvom sám pre seba. Úlohou literatúry, a umenia vôbec, je pomôcť človeku, aby sa sám spoznal, aby preskúmal, čo v ňom je, čo by mal robiť, ako žiť,“ povedal na margo svojho nového románu Rozkoše dávnych čiasspisovateľ Anton Hykisch. Na festivale Envirofilm sa s ním stretávame už niekoľko rokov. Jeho slová, vyslovené v roku desiateho výročia festivalu, sú tento rok festivalovým mottom: „Medzinárodný festival ENVIROFILM chce dnešnému človeku pomôcť znova vidieť a počuť skrytý vesmír, skryté bohatstvo našej planéty, našej vlasti. Chce zaklopať na ľudské zmysly, aby priniesli do mozgu správy o zhoršujúcom sa stave nášho prostredia, o nebezpečenstvách, ktoré každým rokom narastajú. Envirofilm je sviatkom prebudenia ľudského vnútra. Stretnutie ľudí, ktorí nestratili cit pre záujmy celého ľudstva. Ľudí, čo sa chcú dať pozitívne osvietiť, aby spoznali ozajstné hodnoty. Preto sa dobre cítim na každom Envirofilme. Skláňam sa s úctou pred každým tvorcom, ktorý na Emvirofilm priniesol a prináša umelecké hodnoty a prispieva k osvieteniu dnešného človeka...“

Na štvrtkovej besede v Thurzovom dome Anton Hykisch hneď v úvode spresnil, o akých  „rozkošiach“ sa čitatelia v jeho novom románe môžu dočítať. „Názov románu je ironický. Tie dávne i nedávne časy mali svoje čaro, boli dobrodružné až adrenalínové. Adrenalínový zážitok je tiež svojho druhu rozkoš. Rozkoše mojej generácie sa dosť odlišujú od rozkoší dnešných čias...“

Ako poznamenal, za „socíku“ si nemohol dovoliť kriticky zobraziť nedávne časy. A tak to urobil teraz. Niektoré kapitoly písal dávnejšie, iné sú čerstvejšie. Román je príbehom mladého spisovateľa a novinára a spätne aj jeho rodičov. Niektoré kapitoly sa odohrávajú až pred vojnou, iné nedávno.
(gudz)