Aktuality

Rodená Ostravčanka vyštudovala v Bratislave scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Pracovala ako scenáristka vo voľnom povolaní a neskôr ako dramaturgička v Hlavnej redakcii programov pre deti a mládež Slovenskej televízie Bratislava. V rokoch 1990 – 2001 vytvorila ako dramaturgička a scenáristka viacero významných cyklov, najmä magazínov pre deti. Seriál Tak i tak sa stal základom environmentálnych vzdelávacích programov STV pre deti. V súčasnosti prednáša scenáristiku na Akadémii umení v B. Bystrici, od roku 2001 je predsedníčkou Únie slovenských televíznych tvorcov a Asociácie televíznych redaktorov a dramaturgov. Okrem toho píše scenáre k dokumentom a projektom pre deti. Bola členkou viacerých medzinárodných festivalových porôt (Ekofilm Český Krumlov, TSTTT Uherské Hradiště, Freiburg BRD, Prix Danube Bratislava). Organizuje workshopy a semináre o audiovizuálnej tvorbe pre deti a mládež na environmentálnu tému, publikuje v odborných časopisoch.

Kieran Cooke / Anglicko

Významný environmentálny žurnalista Kieran Cooke do medzinárodnej filmovej poroty Envirofilmu zasadne v tomto roku po prvý raz. Sympatický Angličan írskej národnosti sa narodil v r. 1948. Vyštudoval University of Hull, odbor krajiny juhovýchodnej Ázie. Hovorí francúzsky, thajsky a malajsky. Pôsobil ako korešpondent Financial Times (Malajzia/ Singapur 1992 – 1997), Financial Times (Írsko 1988 – 1992), BBC/Independent (Grécko 1986 – 1988) a Financial Times/BBC (Indonézia 1982 – 1986), predtým ako tlačový referent OSN (New York 1981 – 1982), redaktor, BBC World Services (Londýn 1978 – 1981) a reportér/redaktor Radio/TV (Hong Kong 1974 – 1977). V rokoch 1973 – 1974 pôsobil ako pracovník UNESCO v Thajsku. V súčasnosti je externým dopisovateľom Financial Times, prispievateľom BBC World service (Rozhlas), Radio 4 a írskeho rozhlasu RTE. Vo svojej žurnalistickej práci sa venuje hospodárskej problematike a problematike životného prostredia. Ako poradca sa zúčastnil workshopov environmentálnych žurnalistov v Malajzii (1997), Etiópii (2003), Arménsku (2004) a Uzbekistane (2004). Publikácie: Pravdivá fikcia: vybrané rubriky Financial Times (Penguin 1998).

Narodil sa v roku 1954 v Znojme. Po skončení štúdia na Brnenskom konzervatóriu v roku 1974 pôsobil v divadlách v Karlových Varoch a Jihlave, účinkoval v úspešných filmoch Dievčatá z porcelánu, Pan Tau, Náš dedo Jozef, Smyk na mrkvi, ako aj v zábavných reláciách Českej televízie. V roku 1979 odišiel do exilu v USA, kde vyučoval herectvo na Florida Academy of Dramatic Arts a spolupracoval s divadlom Ta Fantastika, s ktorým prešiel celý svet. Neskôr sa začal venovať výhradne filmu, ako producent a autor. V roku 1988 v juhovýchodnej Ázii nakrútil

3-dielny dokument Quo Vadis Kambodža a vo vtedajšom ZSSR 6-dielny dokumentárny seriál Sibír – zem žiaľu, zem nádeje... Od roku 1995 sa okrem produkcie venuje aj filmovej réžii, od tohto roku pracoval na 9-dielnom tematickom diele Hľadanie krištáľového sveta. Steve Lichtag je vo svete známy predovšetkým svojimi filmami o žralokoch - Žraločie tango pri Walker's Cay, Žraločia princezná, najmä však Carcharias – Veľký Biely, ktorý mal premiéru v roku 2001 v NBC. Príbeh o Veľkom Bielom sa dočkal aj knižnej podoby Čakanie na bielu smrť a stal sa bestsellerom. Ako autor získal mnoho ocenení na medzinárodných filmových festivaloch za filmy Škaredá kráska Muréna, Súmrak rybích pascí, Cesta do langustieho raja a Carcharias – Veľký Biely, za ktorý okrem iných cien získal v roku 2003 Grand Prix na ECOmove Berlín.

V súčasnosti Steve Lichtag žije v Prahe. Je prezidentom filmoveho festivalu Voda, more, oceány, ktorého nultý ročník sa konal vlani v Ústí nad Labem, prezidentom Nadácie Crystal Planet, zameranej na ochranu podvodnej flóry a fauny a členom mnohých medzinárodných filmových porôt a inštitúcií zaoberajúcich sa prírodou a jej ochranou. Ako autor mnohých projektov spolupracuje s takými osobnosťami akými sú napríklad Jean-Michel Cousteau, Erich Ritter, Garry Atkinson, William Parks, Lorenzo Martinez a ďalší.

Na festivale Envirofilm v Banskej Bystrici bol členom poroty v rokoch 2001, 2002 a 2003. V minulom roku na tomto festivale v celosvetovej premiére uviedol unikátny dokument Tanec modrých anjelov. Poetický príbeh o postihnutom dievčati a jej snoch o veľrybách získal na Envirofilme 2004 Cenu detského diváka a Cenu ministra životného prostredia Maďarskej republiky.

Marián Slovák sa narodil roku 1949 v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy, ktorá sa tak trochu vymykala jeho neskoršiemu pôsobeniu – maturoval totiž ako záhradník na SPTS v Malinove, ho v roku 1968 prijali na odbor herectvo na bratislavskej VŠMU. Tam sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou, vtedy tiež študentkou herectva Evou Matejkovou. Po absolutóriu odišli, už ako manželia, do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde pôsobil osemnásť sezón ako jedna z najvýraznejších tvárí tohto divadelného súboru. Okrem činohry rozvíjal aj svoj spevácky talent, a tak bolo celkom prirodzené, že v roku 1989 prijal aj s manželkou ponuku Novej scény v Bratislave, kde svoje muzikálové herectvo mohol skvele uplatniť. Od roku 1996 pôsobí ako herec v slobodnom povolaní. K jeho najvýraznejším postavám patria: Titus Andronikus (rovnomenná hra Williama Shakespeara), Ametistov (Zojkin byt – Bulgakov), postava Jourdaina(Meštiak šľachticom – Molière), nezabudnuteľný Tovje vo Fidlikantovi na streche, Rozprávač v Pokrvných bratoch, Grék Zorba, Ján v Evanjeliu o Márii, Paul vo Wirgínii Woolfovej. Vlani bol prvýkrát členom medzinárodnej filmovej poroty Envirofilmu.

Podmorský svet fascinoval Billa Parksa od detstva. Ako šesťročný strávil veľa času skúmaním zavlažovacích kanálov, ktoré obklopovali rodičovský dom vo farmárskej oblasti juhovýchodnej Floridy. Po boku svojho otca spoznával rôzne ryby, kôrovce, úhory a salamandre, ktoré plávali vo vode. Sníval o potápaní, potápačské skúšky urobil ako sedemnásťročný v roku 1975. Bill Parks je už takmer 30 rokov komerčným potápačom a to najmä na Floride a Bahamách. Má titul bakalára v oblasti oceánskeho inžinierstva a svoju prácu sústreďuje na ochranu pobrežia voči erózii a na environmentálne projekty. Počas štúdia na Floridskej atlantickej univerzite pracoval ako dobrovoľník na záchrane morských korytnačiek, sťahoval ich hniezda na bezpečné miesta a zachraňoval mláďatá, ktoré uviazli na brehu. Jeho potápačské skúsenosti zahŕňajú komerčný lov rýb, podmorskú videografiu pre dokumentárne filmy a na environmentálne účely, podmorské stavby a vedecký výskum. Bill bol jedným z hlavných účastníkov pri vývoji plánu riadenia rybárstva pre floridský priemysel morských tropických rýb, ktorý je jedným z najkomplexnejších svojho druhu a slúži ako vzor pre mnohé krajiny na celom svete. Spolu s nebohou manželkou Christine pomáhal pri komplexnej záchrane ostriežotvarej ryby z rodu garupa (Epinephelus itajara) v pobrežných vodách Floridy a USA. Chris a Bill poskytli vláde USA veľmi dôležitú dokumentáciu o zlom zaobchádzaní s rybami používaním rybích pascí, čo viedlo k zákazu ich používania v mnohých vodách USA. V súčasnosti Bill pracuje s Dr. H. Gruberom z Univerzity v Miami na tom, aby presvedčili vládu Bahám o potrebe ochrany prírodného bohatstva ostrova Bimini pred masívnym a deštrukčným rozvojovým projektom. S manželkou Chris navštívil Slovensko prvý raz v roku 2000. Odvtedy sa na Slovensko pravidelne vracia, aj ako hosť festivalu Envirofilm (v roku 2003 bol členom medzinárodnej poroty), predovšetkým však ako riaditeľ environmentálnej nadácie Christine Baltzer Parksovej, založenej na jej pamiatku v štáte Florida pre výtvarne nadané slovenské deti. Na Envirofilme 2005 bude Cena Ch. B. Parksovej udelená po prvý raz a Bill Parks ju osobne odovzdá.

Významný český filmový režisér Otakar Skalski stál pri zrode Envirofilmu v roku 1995. Túto skutočnosť, ako aj fakt, že bol predsedom prvej medzinárodnej filmovej poroty, považuje za vrchol svojej filmárskej kariéry, ktorá sa u neho začala vlastne už v čase, keď pred dokončením gymnázia bol pracovne nasadený v protektorátnom leteckom priemysle. Spolu s ďalšími divadelnými nadšencami – D. Papežom, V. Voskom, M. Růžkom a J. Sovákom, v tom čase v Prahe – Smečkách založili amatérske divadlo Čin, kde hrali až do oslobodenia republiky v máji roku 1945. Po máji sa Otakar Skalski stal členom skupiny režiséra Šmída v avantgardnom divadle Větrník v pražskom Mozarteu, neskôr ako herec a pomocník režiséra pôsobil v „D 47“ E. F. Buriana, čo považuje za neoceniteľnú školu. Po dvoch rokoch už nastupuje ako samostatný režisér do divadla v Mladej Boleslavi, Teplicích, Mostě a Ústí nad Labem. V roku 1950 prešiel do Krátkeho filmu na Barrandove, kde našiel svoju inšpirujúcu „parketu“ a pracoval nasledujúcich 38 rokov. V začiatkoch Československej televízie hral a režíroval programy prvého vysielania ČST a bol spolutvorcom prvého televízneho Silvestra.

Pre obidve štúdiá, Krátky film a Čs. televíziu, nakrúcal nielen doma, ale aj v celej Európe – Poľsku, Nemecku, Bulharsku, Rumunsku, Juhoslávii, Holandsku, Francúzsku a vtedajšom Sovietskom zväze. Nakrútil okolo 400 krátkometrážnych a stredometrážnych filmov a mnoho polyekranov. Jeho tvorba bola viackrát ocenená na filmových festivaloch v Prahe, Ostrave, Zlíne, Karlových Varoch. Na MFF v Benátkach získal Strieborný štít za filmy o pre mládež (o kozmonautoch Gagarinovi a Tereškovovej). Napísal tiež scenár a režíroval novozaloženú Českú ľadovú revue – tento program úspešne uvádzali po celej Európe.

Otakar Skalski stále aktívne pracuje. Česká televízia už desiaty rok uvádza jeho seriál pre českých seniorov Senior klub. Pre pražský magistrát, pre Medzinárodnú konferenciu národných menšín, vytvoril putovnú výstavu o národnostných menšinách. Ohlas na výstavu bol taký, že mu bolo ponúknuté, aby túto tému spracoval v tomto roku knižne. Je členom Českého filmového a televízneho zväzu FITES. Počas 5. prehliadky českej dokumentárnej a animovanej tvorby, pri príležitosti jeho nedávneho jubilea, bolo uvedených niekoľko retrospektívnych projekcií jeho filmov.

Nezanedbateľnou súčasťou tvorby tohto významného českého filmára sú filmy, ktoré nakrúcal na Slovensku, najmä filmy pre Slovenský geologický úrad v Bratislave (v 80. rokoch takmer vždy dva filmy ročne). Najviac si z nich považuje film Budúcnosť zlatého mesta o zlatých baniach v Banskej Štiavnici.

Narodil sa v roku 1954 v maďarskom meste Békés. Na Univerzite vied Lajoša Košúta v Debrecíne získal diplom v odbore biológia – geografia (1978) a na Poľnohospodárskej univerzite v Gődollő absolvoval štúdium v odbore environmentálne inžinierstvo (1989).

Po absolvovaní štúdií pracoval tri roky v Južnodunajskom vedeckom ústave Maďarskej akadémie vied v Pécsi ako vedecký asistent. Podieľal sa na projektoch ochrany prírody, ochrany životného prostredia a krajiny v rámci Environmentálneho programu južnej časti Dunaja. Od roku 1981 pôsobí, striedavo v rôznych funkciách, na riaditeľstve Národného parku Bükk v Maďarsku. Niekoľko rokov bol vedúcim pracovníkom pre oblasť ekológie, ochrany jaskýň a vôd, neskôr sa stal vedúcim Odboru ochrany prírody. Pôsobil aj vo funkcii riaditeľa a námestníka riaditeľa a bol zodpovedný za oblasť plánovania, prípravy a uskutočňovania projektov ochrany prírody a súčasne riadil a organizoval odbornú prácu v chránených oblastiach v rámci národného parku a odborov riaditeľstva NP Bükk. Každý rok od vzniku Envirofilmu je členom medzinárodnej poroty.

Narodil sa a vyrastal v Bollywoode (Bombaj, India). Je to dynamická, globálna osobnosť a nadšenec medzinárodného významu. Hovorí viacerými jazykmi – anglicky, francúzsky, nemecky, taliansky, španielsky, portugalsky, rusky a niekoľkými indickými dialektami. Počas vysokoškolského štúdia v Španielsku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Indii získal niekoľko štipendií, grantov a ocenení. Od r. 2002 je zástupcom nevládnej inštitúcie OSN v Ženeve, Viedni a New Yorku.

Žil už v mnohých krajinách Európy a v Rusku, pravidelne cestuje na filmové festivaly a podobné udalosti spojené s filmom a filmovým priemyslom už takmer 15 rokov. Pravidelne ho pozývajú ako hosťa a delegáta na viac než 17 medzinárodných filmových festivalov ročne. Bol členom poroty na viacerých filmových festivaloch v Rusku, Bielorusku, Francúzsku, Španielsku, na Slovensku atď.), ako aj na hudobných festivaloch. Vyberá, doporučuje a propaguje indické a svetové filmy na mnohých medzinárodných festivaloch. Je členom viacerých filmových združení, tlačových klubov v zahraničí a partnerom v niekoľkých medzinárodne orientovaných filmových projektoch.

Svoju kariéru začal ako filmový novinár. Ako filmový kritik napísal viac než 100 článkov do časopisov. Posledných niekoľko rokov je majiteľom World Film Promotion, ktorá sa zaoberá nakupovaním, predajom a propagáciou filmov vo svete. Taktiež sa podieľa na výrobe a koprodukcii niekoľkých filmových projektov.

Založil spoločnosť Prakash Sharma’s Production, ktorá vyrába filmy v Indii a v zahraničí v spolupráci s domácimi i zahraničnými hercami a štábmi. Spolupracuje taktiež pri natáčaní filmov zahraničných filmových spoločností v Indii, pomáha pri výbere partnerov, distribúcii, propagácii ako aj umiestnení filmov na svetovom trhu.

Je iniciátorom a prezidentom World Peace Association, charitatívnej neziskovej a mimovládnej inštitúcie, venovanej boju za svetový mier a odzbrojenie. Je medzinárodným poradcom pre viaceré nevládne humanitárne inštitúcie, členom nevládnych organizácií OSN v Ženeve, Viedni a New Yorku.

Je tvrocom, iniciátorom a riaditeľom Global Event Management, inštitúcie zameranej na organizovanie filmových a príbuzných akcií, propagáciu indických filmov v zahraničí a zahraničných filmov v Indii. Má obchodné zastúpenia, organizuje aj hudobné vystúpenia spevákov, tanečníkov, filmových hviezd, módnych prehliadok a pod.