Aktuality

Envirofilm 2005

Streda 4. mája

Múzeum SNP 8. 30 – 13.40 Detská filmová porota

V stredu 4. 5. 2005 udeľovala detská porota cenu detského diváka. V detskej porote zasadalo 32 detí, žiaci ZŠ.v B. Bystrici. Na začiatku premietania súťažných filmov bolo potrebné vyžrebovať predsedu poroty. V druhom žrebe bol vylosovaný Peter Rakyta zo ZŠ Moskovská, ktorý sa už tretí rok kandidoval na post predsedu detskej poroty a s nadšením ujal svojej funkcie. Detská porota si pozrela osem filmov (Amazonia vertical SR, Aqua marin - farby mora ČR, Penyu Penyu – korytnačky z Celébskeho mora Rakúsko, Vševed: Voda pitná SR, Gorily môjho starého otca Rakúsko, Vodné vtáky: Vdovec ČR, Predstavenie s myšou – špeciálna „solárna myš“ Nemecko, Kde bolo tam boo...Španielsko), ktoré odporučila veľkí filmová porota.

Amazonia vertical – víťaz ceny detského diváka Envirofilmu 2005

Po skončení premietania filmov detská porota pristúpila k hlasovaniu. Hlasovalo všetkých 32 detských odborníkov, ktorí dali najviac hlasov filmu nášmu najúspešnejšiemu filmárovi Paľovi. Barabáša Amazonia vertical (získal 21 hlasov), na druhom mieste sa umiestnili filmy Gorily môjho starého otca a Penyu Penyu - korytnačky z Celébskeho mora, ktoré získali zhodne po 5 hlasov. Cenu detského divaká odovzda predseda poroty v piatok na Zvolenskom zámku.

Pre festivalový denník hovorí predseda detskej poroty Peter Rakyta, žiak ZŠ, Moskovská 2, B. Bystrica

Slovo nikdy nenahradí činy

Ktorú triedu ZŠ navštevuješ?

Ešte dva mesiace budem deviatak.

Po koľkýkrát si na Envirofilme?

Už 3. rok a chystám sa aj nabudúce, ak bude. Som tiež 3-krát členom poroty a tento ročník zároveň predsedom detskej poroty.

Aká je tvoja úloha ako predsedu detskej poroty?

Viacmenej každy hlasuje za seba a mojou úlohou je v podstate len zahlasovať a po vyhodnotení prezentovať výsledky.

Tešíš sa na vyhodnotenie, ktoré bude na Zvolenskom zámku?

Celkom áno, chystám sa tam s kamarátmi zo skautu.

Ktorý z filmov bol podla teba najlepší?

Amazonia vertical, pretože mám sám kladný vzťah k horám. Rád sám chodím do hôr a pokúšam sa liezť(lenže môj otec mi to zakázal, pretože sa bojí, že sa mi môže niečo stať...). Páčilo sa mi akým spôsobom sa snažili nezanechať po sebe žiadne stopy svojho pobytu na stolovej hore Auyan Tepui. Zapôsobili na mňa pekné panoramatické zábery a rôzne prírodné scenérie - hlavne moment prekvapenia s hadom bol naozaj „zaujímavý“(perfektne sa zlaklo celé kino). Ďalšie filmy boli naozaj zaujímavé, napríklad film Predstavenie s myšou ukázal rafinované riešenie, ako sa z piesku dá vyrábať energia.

Ako vidíš hlasovanie svojich kolegov z poroty?

Asi nie úplne všetci mali evidentný záujem o filmový festival. Pripadalo mi, akoby si to tam niektorí prišli len odsedieť a uliať sa zo školy. Napríklad minulý rok bola o toto miesto úplná bitka, všetci chceli ísť na Envirofilm, pretože sme mali na škole skúšky. Tentokrát som tu z našej školy len ja.

Prečo je to podľa teba tak?

U nás v škole pri realizácií ekoprojektu o odpadoch alebo niečom podobnom sú niektorí ľudia akurát schopní sa niečo podrobne naučiť a odrapotať to pred tabuľou, aby dostali jednotku, ale keď výjdu zo školy, odhodia papier na zem bez povšimnutia. A naopak, keď niekto povie nejakú hlbšiu myšlienku, pokladajú ho za trápneho. Rozdiel je asi v tom, že niektorí sú len schopní hovoriť, ale slovo podľa mňa nikdy nenahradí činy. Je veľa ľudí, ktorí sa nazývajú ekológmi, ale keď má dôjsť k činom, zrazu ich niet.

Ako podľa teba vníma prírodu školská mládež?

Mestské deti strácajú kontakt zo živou prírodou a vyznávajú iné hodnoty. Čoraz viac sadajú za počítač alebo televízor.Využite počítača na pozeranie si fotiek to áno, ale neviem pochopiť ľudí, ktorí si kúpia hru za 4 000 korún a presedia pri nej 10 dní v kuse.

Zúčastníš sa ešte nejakého iného podujatia v rámci Envirofilmu 2005?

Dnes už nie, ale plánujem sem príjsť aj zajtra a pozrieť si to všetko dôkladnejšie.

Ako sa ti páči tohtoročný festival?

Envirofilm 2005 je dobre zmedializovaný, má zaujímavú reklamu, ktorá mi zo začiatku skôr pripomínala sériu Bad-Bindy. Zvučka je zaujímavá a sprievodné akcie sú dosť zaujímavé aj pre obyčajného diváka.

Kino Korzo 18. 00 hod. Amazónia vertikal a iné filmy

Steve Lichtag a jeho hostia – hlavní aktéri najnovšieho Barabášovho filmu Peter Ondrejovič Becko a Jaroslav Vonderčík.

Amazonia vertical – šesťdesiattriminútový dokument z výpravy slovenskej štvorice na Auyan Tepui najväčšiu stolovú horu Amazónie vo Venezuele. Je to film o sile prírody a dobrodružnom objavovaní strateného sveta.

Tajfún Barabáš alebo Niekto hore nás má rád

V stredu večer zažil Envirofilm jedno zo svojich najmasovejších premietaní - . festivalom sa prehnal ,,tajfún“ menom Barabáš. Aj keď srdce tajfúnu (P. Barabáš) ostal v Papui. Zanechal nám však jeden z najimpozatnejších dokumentov zo svojej tvorby – dokument Amazonia vertical a miesto seba do Banskej Bystrice poslal svojich spolupútnikov v tomto dobrodružnom podniku – Petra „Becka“ Ondrejoviča a Jaroslava Vonderčíka. Kinosála v kine Korzo sa zaplnila neuveriteľne rýchlo. Brány premietacej sály sa otvorili o 17:15 a o 17:35 bolo už kino takmer beznádejene plné. Pred dverami sa tlačila ešte minimálne stovka ľudí ktorí chceli uzrieť tento film na vlastné oči, ale v kinosále sa už tiesnilo okolo poltisícky priaznivcov. Ľudia sa snažili dovnútra dostať všelijakými fígľami ako napr. „Môj syn študuje geografiu - pustite ma!“ alebo „ Ja som si kúpil lístok..“ (premietanie bolo zdarma) a podobné komické, ale ja mnej komické frázy a pokusy.

Vystúpením nás sprevádzal Steve Loveček Lichtág, ktorý sa v úvode pokúčal spojiť s Paľom v Novej Guinei z požičaného mobilu z hľadiska a neskôr vyhlásil, že po zodpovedaní súťažnej otázky po filme ako cenu daruje niekomu svoju knihu o žralokoch – mimochodom tú otázku nakoniec nepoložil, ale chcel darovať knihu malému Peťovi z publika, ktorý si ju nakoniec vzal, ale to mu musel Steve dať ešte päťdesiat korunový úplatok..., samozrejme, všetko veľmi šikovne zinscenované šoumenom Lichtagom.

Úvod premietania charakterizovali krátke zostrihy Paľových filmov z K2 štúdia (Poľana, Tatry, Omo – cesta do praveku, Nový Rambo), a potom sa diváci už naplno sústredili na vytúžený film – Amazonia vertical.

Je to film o výprave na najväčšiu stolovú horu Amazónie Ayuan Tepui. Miestni Indiáni veria, že na jej vrchole sídlia démoni. Beckovi sa podaril prvý kompletný prechod hory. Spolu s priateľmi zdolali vertikálnu líniu tejto hory – prvovýstupom po jej stene. Je to film o sile prírody, o objavovaní strateného sveta a prekonávaní prekážok a kráse prírody, Veď na vrchole stolových hôr je väčšina rastlín endemitov, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Pri zostupe do diablovho kaňonu čelili viacerým nebezpečenstvám – Danku (jedinú zástupkyňu nežného pohlavia) takmer uštipol had a Becko pri poslednom zlaňovaní spadol takmer 25 metrov. Po tomto páde sa obdivuhodne postavil a s odreninami pokračoval ďalej. Heslo výpravy bolo: „Niekto hore nás má rád“... Na záver výpravy sme zistili, že démon, ktorý mal sídliť na vrchole hory sa presťahoval do sŕdc ľudí (miestnych indiánov), ktorí sa pod tlakom kapitálu a snahy o prežitie správajú k svojej zemi macošsky (vypaľujú dažďový prales, predávajú tropické papagaje, opice a iné zvery takmer za facku).

Po premietnutí filmu sme mali možnosť spýtať sa na postrehy dvoch aktérov výpravy. Nesklamali. Hlavne Becko sugestívne vylíčil rôzne situácie, ktoré museli riešiť pri zdolávaní (nielen) stolových hôr.

Táto sprievodná akcia bola jednou z najkrajších kultúrnych akcií tohtoročného Envirofilmu a poskytla divákom nevídaný kultúrny zážitok.

Z festivalového diania v Banskej Štiavnici

Starý zámok 8. 30 – 14. 00 hod. Oživenie zabudnutých remesiel

- pečenie jarmočných medovníkov, výroba a vypaľovanie hlinených fajok- štiavničiek

výstava o nenahraditeľnosti stromov v živote človeka

Na konferencii venovanej Európskemu dohovoru o krajine účastníci – odborníci z odborných inštitácií, rezortov, VŠ, miest a obcí rokovali o návrhu zákona o krajinnom plánovani, záchrane kultúrnohistorických hodnôt krajiny, náhlych zmenách krajinného vzhľadu a štruktúry najmä v TANAP-e po vlaňajšej veternej smršti s možnosťami revitalizácie a o pretváraní poľnohospodárskej krajiny po roku 1990. Po rokovaní sa stretli tvorcovia zákona o krajinnom plánovaní, aby doriešili pripomienky jednoltivých rezortov.