Envirofilm 2005 Štvrtok 5. mája Rozhovor Argentína po prvý raz na Envirofilme Ulises de la Orden: Nie ja som si vybral túto tému, téma si vybrala mňa Argentína je druhá najväčšia krajina v Južnej Amerike, ôsma na svete... asi tak štvrtina Európy. Evokuje v nás prírodné pojmy ako Andy a Aconcaqua (6 959 m n. m.), Laplatská nížina, Colorado, Buenos Aires (v preklade „dobré vetry“), Patagónia, Mendoza... Argentína je najväčší exportér poľnohospodárskych produktov na tejto Zemi, je bohatá na ropu, zemný plyn, farebné kovy, železnú rudu a, samozrejme, striebro (argentum), podľa ktorého ju pomenovali Španieli. Ďalej je to futbal (národná vášeň) a tenis, víno (malbeky z Mendozy sú skutočne úchvatné), drevo zo stromov quebracho (získava sa z neho tanín, trieslovina pre garbiarstvo), asado (pečené mäso), queso y dulce (hrubý plátok syra s plátkom duly), no a národný nápoj, ktorým je mätový čaj... V Argentíne sa ľudia oslovujú seňor a seňora a zdravia sa bozkom na líce. Väčšina Argentínčanov (z takmer 36 miliónov obyvateľov 85 % sú belosi, ďalej sú to mestici - miešanci belochov a Indiánov a Indiáni ) pochádza z Európy. V roku 1516 to boli Španieli, ktorí sem prišli hľadať poklady. Ich nadvláda trvala celých tristo rokov, od roku 1816 je Argentína nezávislá. Argentína... krajina striebra a prisťahovalcov. Ich príbeh, príbeh európskych prisťahovalcov opisuje vo svojom filme Hore prúdom (Rio arriba) argentínsky filmár Ulises de la Orden (rodák z Buenos Aires, 1970), tiež potomok španielských prisťahovalcov. Film, v ktorom sám autor a režisér hrá aj hlavnú úlohu, však spája v sebe dva príbehy, nielen príbeh európskych prisťahovalcov, ktorí sa vylodili v Argentíne začiatkom 20. storočia, ale aj príbeh ničenia kultúry pôvodného obyvateľstva Kolla-Aymará v oblasti Iruya (v španielčine to znie ako ,,iruža”). Sú tu dva pohľady na súčasnosť – z hľadiska potomkov imigrantov a z hľadiska potomkov Kolla-Aymará v Iruyi. Rozpor medzi dvoma kultúrami, dilemy, otázky tolerancie, sebectva a slobody... a predovšetkým pocity, o tom je súťažný festivalový film Hore prúdom, ktorý predvýberová komisia zaradila medzi 36 filmov (zo 125 prihlásených) vybraných pred ,,veľkú” medzinárodnú festivalovú porotu.
(Úryvok z rozhovoru) Cesta z Buenos Aires do srdca Slovenska ti vraj trvala… cca 30 hodín! Z Buenos Aires som letel lietadlom do Budapešti. Stretol som sa tam s priateľmi, s ktorými som sa zoznámil počas nakrúcania filmu Evita. Z Budapešti do Banskej Bystrice som docestoval vlakom. Asi dvakrát som prestupoval. Alebo trikrát? Pohoda… Nemám problém s cestovaním. A vedel si, kde je Slovensko? Samozrejme, že som vedel! Vedel som aj to, že hlavné mesto Slovenska je Bratislava, ale priznám sa, nevedel som celkom presne, kde je Banská Bystrica. Ale už viem aj to. Ako som už spomenul, niekoľkokrát som bol v Budapešti, kde sa nakrúcala Evita. Keď už sme pri Evite… ako sa ti pracovalo s hviezdami ako sú režisér Alan Parker, herci Antonio Banderas, Madona. Bola to veľmi zaujímavá a vzrušujúca práca. Bol som vtedy veľmi mladý, vlastne som s filmom iba začínal. Výpravný film, skvelý pracovný tím, všetko bolo vzrušujúce. Nemýlili si ťa s Banderasom? Podobáš sa na neho. (Smiech.) Nie! Ale nenahneval by som sa, keby mi dali jeho honorár! Povedzme si teraz niečo o tvojom filme Rio Arriba. Dôvod, pre ktorý si si vybral túto tému je ten, že si potomkom španielských prisťahovalcov v Argentine? Chcel by som v prvom rade povedať, že nie ja som si vybral túto tému, ale téma si vybrala mňa. Príbeh sa odohráva v oblasti Iruya, je to miesto vzdialené od Buenos Aires dvetisíc kilometrov. Chodieval som tam už ako dieťa, mal som tam strýka, ktorého som veľmi obdivoval. Učarovala mi horská cesta smerujúca do výšok, k terasám s veľmi úrodnou zemou. Materiál na film som zbieral viacmenej podvedome, nie nejako cielene. Jednoducho, zaujímalo ma to. Od roku 1993 som sa do Iruyi vracal tri, štyri razy ročne a asi pred dvomi rokmi som sa rozhodol, že nakrútim tento film. Posledných sto rokov bolo pre túto oblasť veľmi agresívnych, čo sa týka životného prostredia, ľudí, ich života, existencie… Teraz sa vlastne začína obnova dediny, ľudia sa vracajú k svojim tradíciám, k svojmu prapôvodnému životnému štýlu. Sú to ľudia úzko spätí so zemou, s pôdou… Tvoj film je veľmi sugestívny, emotívny, pravdivý, krásny aj krutý. Videli ho aj ľudia z Iruye? Áno, film som prvý raz premietol práve v tejto dedine, v miestnej škole Je to malá pôvodná indiánska dedina, veľmi jednoduchá. Žiadne autá, žiadne technické vymoženosti… Ako pitná voda sa používa dažďová voda, rozvádzaná do obydlí kanálikmi. Varí sa tu na otvorenom ohni priamo v príbytkoch, je to veľmi pekné. Elektrický prúd nemajú, musia si ho vyrobiť. O siedmej večer, keď skončili prácu na poliach, na malom generátore vyrobili šťavu pre televizor a videorekordér a premietli sme si film. Film o nich… Muzeum SNP 8. 30 hod. Prehliadka filmov SFÚ Bratislava
Slovenský filmový ústav je už tradičným spoluorganizátorom festivalu. Archívne snímky sú vždy obohatením v programe festivalu. Tento blok bol venovaný živelným katastrofám a živlom na Slovensku, špeciálne Vysokým Tatrám. SSM Thurzov dom 9. 00 hod. Klimatické zmeny a ich dopady - prírodné katastrofy
Jednou zo sprievodných akcií Envirofilmu 2005 bol aj semninár uskutočnený pod záštitou SAŽP a BRITISH COUNCIL SLOVAKIA. Na besede v Thurzovom dome o environmentálnych problémoch so zameraním na klimatické zmeny a ich dopady na „environment“ sa zúčastnilo 35 účastníkov. Prednášateľmi boli Mark Lynas (V. Británia) - rozhlasový komentátor a žurnalista zaoberajúci sa problematikou klimatických zmien; prof. Milan Lapin – fyzik, odborník na klimatické zmeny; James Hindson (V. Británia) - odborník na environmentálnu výchovu a Bill Parks (USA) - environmentalista a komerčný potápač. Priebeh besedy aj na základe vzájomnej komunikácie a vedeckej interpretácie jednotlivých prednášajúcich nabral významný diskuný rozmer. Všeobecné znalosti a otázky publika dotvárali skvelú diskusnú atmosféru na profesionálnej a odbornej úrovni. Sprievodné podujatia podobného charakteru výborné dopĺňajú environmentálny význam a charakter festivalu Envirofilm 2005. Slovenská agentúra životného prostredia a Britisch council Slovakia pripravili v rámci Envirofilmu, zaujíimavú besedu z oblasti klimatických zmien za účasti dvoch významných odborníkov z Veľkej Británie; Marka Lynasa – žurnalistu a rozhlasového a televízneho komentátora a Jamesa Hindsona – odborníka na environmentálnu výchovu. Slovenskú republiku zastupoval na tejto besede profesor Milan Lapin z Univerzity Komenského, odborník na klimatické zmeny. Besedu otvoril a viedol Peter Medveď prezident Nadácie Ekopolis. Mark Lynas vo svojej prezentácii uviedol zásadné zmeny v prŕodnom prostredí, ktoré zaznamenal na svojich cestách po Svete, špeciálne v Číne. Ústup ladovcov, rozširovanie púšti, vysúšanie pastvísk, všetko to spôsobuje celý rad problémov pre obyvateľov v postihnutých oblatiach. Všetky tieto problémy je možné pripísať klimatickým zmenám, ktorté sa pokúša objasnť vedecká komunita na celom svete.
Možné scenáre zoradil do stupnice, ktorá ma 6 hodnôt; 1, 2, 3, 4, 5, 6 stupňov C. Logicky, čím väčšie oteplenie, tým dramatickejší dopad predovšetkým na územia nachádzajúce sa na pobreží. Profesor Lapin ooboznámil účastníkov besedy so stavom výskumu klimatických zmien na Slovensku, s pozorovaním klimatických zmien a s prípadnými dopadmi v jednotlivých rezortoch. Posledný prednášateľ James Hindson mal svoju prednášku orientovanú na kvalitu environmentálneho vzdelávania. Vo viacerých uvádzaných príkladoch poukázal na chyby, ktorých sa dopúšťame pri výchovnom procese. Do diskusie sa zapojil mimo iných aj Bill Parks environmentalista z USA, Ján Barica z Kanady a Ing. Michal Kravčík. V debate sa v podstate vyjasňovali problémy, ktoré neboli pre prítomných úplne jasné z prednesených prednášok. Trojhodinová beseda poskytla prítomným vcelku kompletnú predstavu o stave aktuálneho počasia na Zemi a možné klimatické zmeny, ktoré už zrejme zažívame a ktoré nás ešte vo väčšej miere očakávajú v blízkej budúcnosti. Žiaľ, i napriek tomu, že o klimatických zmenách vieme toho už pomerne dosť a nie sú to dobré správy pre ľudstvo, vlády sveta robia zatiaľ veľmi malé opatrenia na zmenšie ich dopadu na svetovú civilizáciu. Múzeum SNP Výstavy
Strediská environmentálnej výchovy SAŽP
Poklady Slovenska (náčný chodník spojený so súťažou) FOR REGION Výstavy
Expozícia recyklácie odpadu Expozícia SAŽP Festivalový denník
V priebehu festivalu každý deň vyšiel filmový festivalový denník, ktorý sa premietal v Múzeu SNP Areál Múzea SNP - BB Band dixiland jazz band - koncert
|