Večer s Pavlom Barabášom

MONGOLSKO - V TIENI DŽINGISCHÁNA

Prvý deň Envirofilmu sa niesol v duchu premietania prvých súťažných filmov a iných nesúťažných a rekordných akcií. Nenahraditeľné miesto v programe festivalu má aj, dnes už tradičný, Večer s Pavlom Barabášom, ktorý sa odohrával v priestoroch Europa Cinemas. Už 8. stretnutie svetoznámeho režiséra s plnou sálou ľudí, tých čo mali šťastie a zohnali lístky, moderoval a svojským humorom spestroval Steve L. Lichtag. Program večera sľuboval štyri ukážky z kvarteta výprav Paľa Barabáša. A ako zvyčajne, diváci neboli sklamaní.

Úvodná krátka ukážka z filmu Muchimuk nadviazala na starší film Pavla Barabáša Tepuy, ktorý dokumentoval fantastické objavy vo vnútri stolových hôr vo Venezuele. Nové objavy naznačujú, že stolové hory ukrývajú obrovské systémy jaskýň (rozprestierajú sa v celej šírke, dĺžke a hĺbke stolovej hory) a je možné, že vznikli skôr ako samotné stolové hory.

Druhá ukážka bola záznamom z cesty na bicykloch, ktoré režisér absolvoval, ako sám povedal,  „aby si doliečil rany z výpravy do Venezuely“... Ak publikum očakávalo ľahký cyklistický výlet, Barabáš opäť nesklamal, cyklistika na cestách bez zvodidiel vo výške cca 5 000 metrov nad morom, uprostred Himalájí v Nepále, strmé zrázy a cesty pripravili divákom výnimočný adrenalínový zážitok.

Hoci je Pavel Barabáš známy tým, že svet pod vodou nie je jeho doménou, ukážka dobrodružného splavu nepálskej rieky Karnali a jej divokosť predsa len priniesli do jeho filmov „trochu“ vody a divákom adrenalín z dobrodružného splavu rieky, ktorá viackrát preverila pozornosť členov výpravy a umožnila im „pekne“ sa vykúpať.

Záver patril filmu Mongolsko: V tieni Džingischána. Cesta cez celé Mongolsko do Ulanbátaru. Piati Slováci a ich mongolský sprievodca. Režisér si už na začiatku kladie otázku, ako mohol národ Mongolov v minulosti vytvoriť najväčšiu ríšu v dejinách. Kým minulosť predstavovali krátke úseky z histórie, slovami autora „za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Jakubisko“,  krásna mongolská príroda očarovala divákov od začiatku filmu. Nádherné zelené stepi, poskytujúce dostatok potravy pre 33 miliónov kusov dobytku. Rieky, ktoré výprava využila, netradične na Mongolsko, ako dopravnú tepnu. Na svojej ceste stretli pastierov a ich rodiny, žijúce v tradičných jurtách a, samozrejme, ich zdroj obživy – stáda dobytka, krížence jakov a kráv. Z európskej perspektívy je prekvapivé ich pohostinstvo a pozitívny prístup k cudzincom. Diváci mohli nadobudnúť pocit, že Mongolsko odoláva civilizačnému procesu, no civilizácia už do Mongolska dorazila. Hlavné mesto má potenciál byť novým tigrom Ázie.

Diváci Envirofilmu však mohli vďaka režisérovi Pavlovi Barabášovi vzhliadnuť nádherné obrazy miest v Mongolsku, ktoré, dúfajme, prežijú civilizačný proces, prinášajúci pozitívne aj negatívne dopady. Na položenú otázku však Pavol Barabáš nenašiel odpoveď. Tak ako režisér, aj diváci mohli len uvažovať nad tým, ako národ pohostinných pastierov žijúcich v jurtách, v krajine s hustotou zaľudnenia jeden človek na štvorcový kilometer, mohol v minulosti vytvoriť najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva.

Večer Pavla Barabáša zožal zaslúžený potlesk od divákov, ktorých bolo tak ako po minulé roky toľko, koľko sa do sály zmestilo. A určite sa už mnohí tešia na budúci ročník, kedy Pavol Barabáš iste prekvapí ďalším majstrovským filmovým kúskom.

Rado Sloboda

Úspešní filmári a priatelia Pavel Barabáš (zľava) a Steve Lichtag.