Poslední lovci

Nielen skvelý slovenský režisér Pavol Barabáš má svoj večer. Tento rok sa pridal aj Steve L.  Lichtag, skvelý český režisér, ktorý po troch rokoch práce na filme Poslední lovci prišiel do Banskej Bystrice uviesť jeho premiéru. O divácky záujem nebola núdza a sála v Europe cinemas bola opäť naplnená do posledného miesta. A tento záujem nebol neodôvodniteľný. Dokument o posledných lovcoch vorvaňov, pre ktorých je vorvaň hlavným zdrojom potravy a v konečnom dôsledku aj ich prežitia sľuboval skvelý filmový zážitok. Pred samotným filmom sa diváci dozvedeli o najdôležitejších ľuďoch, ktorí stáli pri zrode filmu a od Steva Lichtaga dostali ocenenie v podobe vorvanieho zubu, veľkej vzácnosti a pravdepodobne najväčšieho pokladu, ktorým disponujú lovci vorvaňov. Oceňovanie prebiehalo v príjemnom tempe, ktoré svojim humorom okorenil samotný režisér. Nakoniec bol odovzdaný posledný zub a Steve Lichtag uviedol v svetovej premiére pred nedočkavým publikum film Poslední Lovci. Pred divákmi sa začal odvíjať príbeh indonézskej dediny Lamalera, ktorá v napätí očakáva príchod vorvaňov. Pre dedinu predstavujú nielen potravu, ale i tovar, s ktorým môžu obchodovať na trhu a zabezpečiť si to čo pre život potrebujú. Civilizácia k nim prichádza pomaly, ale predsa, ich tradičné drevené kajaky už poháňajú motory, no zvyšok lovu zostáva v duchu tradícií. Bez vorvaňou sú odkázaní na chytanie rýb, delfínov, rají, ktorých je však nie je toľko, aby nasýtili celú dedinu teda lovcov, ich rodiny, vdovy a starých lovcov. A tak sa zraky dediny celé dni upierajú na morskú hladinu a čakajú na gejzír vody, ktorí prezradí príchod majestátneho morského cicavca, tvora z najväčšou ozubenou čeľusťou. Film predstavil divákom dlhé dni, týždne, niekedy dokonca mesiace, ktoré sú naplnené čakaním na vorvaňa. Dlho nechodili, dedinčania čakali a filmári s nimi. A nakoniec sa ukázali a pred očami publika sa začal odvíjať strhujúci boj človeka a prírody. Zvíťazí vorvaň, najväčší mäsožravec ríše zvierat alebo človek? Lovci sa znovu a znovu vrhajú s harpúnou a nakoniec, na veľkú radosť Lamalery, víťazia. Najbližšie obdobie bude radostnejšie, mäsa, tuku, oleja bude dostatok. Film však zachytáva aj príchod tzv. ochrancov prírody, skôr však podnikateľov, ktorí chcú zriadiť v dedine pozorovateľňu veľrýb pre turistov, žiadajú Lamalerčanov, aby zastavili lov. Na otázku z čoho budú žiť, "ochranári" odpovedajú, že z cestovného ruchu...Zdá sa, že je len otázkou času, kedy lov vorvaňov skončí. Civilizácia pravdepodobne opäť zvíťazí, túžba po hmotných statkoch sa už vkradla do myšlienok mladších lovcov. Film tak zachytáva možno posledné okamihy storočia trvajúceho boju lovca a prírody. Bol to krutý boj, no mal svoje pravidlá. Končil sa smrťou vorvaňou aj lovcov. Nebol to masaker v duchu moderného lovu. Film počas svojho trvania naznačuje otázku, necháme ich na pokoji alebo zastavíme lov krásnych zvierat? Odpoveď našlo publikum v diskusii, ktorá nasledovala po nádhernom filme. Odpoveďou bolo, že by bolo lepšie nechať ich na pokoji. Publikum film pochopilo, Steve Lichtag ešte nakoniec rozdal niekoľko darčekov pre tých čo dokázali správne odpovedať na jeho otázky a večer sa skončil. Poslední lovci sa zaradili k niekoľkým filmom, ktoré sa stali vrcholmi Envirofilmu.

Rado Sloboda