UTOROK - 4. 6. 2013
KRAJINA – ČLOVEK – KULTÚRA
Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Fakultou ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene zorganizovali v poradí už 17. ročník konferencie Krajina – človek – kultúra s medzinárodnou účasťou, ktorá je tradičnou súčasťou sprievodných podujatí festivalu.
V Cikkerovej sieni na Radnici v Banskej Bystrici sa zišlo viac ako sto odborníkov zo Slovenska a Česka, aby si vypočuli štrnásť referátov o hlavnej téme konferencie - vzťahu hodnoty, ochrany a potenciálu rozvoja krajiny.
Cieľom konferencie bolo hľadanie východísk integrácie záujmov ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva krajiny SR, formulovanie zásad legislatívnych nástrojov ochrany krajiny a krajinného rázu, definovanie možností interpretácie, zhodnocovania a ochrany špecifických, neznámych alebo nedocenených krajín SR. Konferencia je zároveň súčasťou podujatí pre podporu implementácie Európskeho dohovoru o krajine na Slovensku.
Odbornými garantmi konferencie boli Ing. Martin Lakanda, SAŽP Banská Bystrica a doc. Ing. Peter Jančura, PhD., FEE TU Zvolen.
Konferencia Krajina – človek – kultúra sa zamerala na podporu implementácie
Európskeho dohovoru o krajine na Slovensku
V prvom bloku nazvanom Krajina ako hodnota informovali účastníkov konferencie o príprave nových legislatívnych nástrojov dvaja zástupcovia ministerstiev - RNDr. Jozef Klinda z MŽP SR zdôraznil význam krajiny v legislatíve a Ing. Tibor Németh z MDVRR SR referoval o príprave nového stavebného zákona.
So svojimi skúsenosťami s aplikáciou, procesnými a právnymi aspektmi ochrany krajinného rázu v Českej republike sa podelili českí kolegovia: Mgr. Jaromír Kosejk a Ing. Vladimír Mikeš z Agentúry ochrany přírody a krajiny ČR.
Integráciou ochrany prírody a krajiny s jej obhospodarovaním sa vo svojom príspevku zaoberali Ing. Ján Julény z MŽP SR a prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc. z Národného lesníckeho centra Zvolen.
Úvod do druhého bloku nazvaného Nedocenené pozoruhodnosti krajín a využitie ich skrytých hodnôt tvorila indrodukcia na tému zabúdané krajiny od Mgr. Ivety Bohálovej zo SAŽP Banská Bystrica.
Hodnotovo-významnové vlastnosti krajiny boli ústrednou témou prednášok Ing. Martiny Slámovej, PhD., Ing. arch. Zuzany Klasovej z Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, Ing. Jany Špulerovej z ÚKE SAV Bratislava aj Mgr. Lenky Šalingovej Holubcovej z Katedry kulturológie FIF UK Bratislava.
O potenciáli krajiny a možnostiach i rezervách jeho využitia v cestovnom ruchu sa rokovalo v poslednej časti konferencie, do ktorej prispeli svojimi pohľadmi na tieto témy Ing. Mária Hatalová z MDVRR SR, Ing. Darek Lacina z MENDELU Brno, Ľubomír Motyčka, šéfredaktor časopisu Cestovateľ, Ing. Milan Longauer z Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen i Ing. Ján Pavlík, PhD. z Regionálnej rozvojovej agentúry Liptov.
Úspešný priebeh konferencie zavŕšila podnetná diskusia.
Deti v areáli Múzea SNP
V utorok prialo účastníkom Envirofilmu aj slniečko, ktoré bolo potrebné na úspešný priebeh podujatí pre deti, prebiehajúcich vonku – v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici.
SHP Harmanec pripravili pre deti tvorivé dielne: Ako využiť papier. Deti si v nich vyskúšali svoju zručnosť a predstavivosť a naučili sa, čo všetko sa dá zhotoviť z papiera, často aj odpadového papiera, ktorý by skončil v mnohých domácnostiach v smetiach. Kvetináče z roliek toaletného papiera, pohľadnice vyzdobené motívmi papierových kvetov, motýľov či srdiečok, bábiky z papiera, zvieratká... To všetko vychádzalo spod šikovných detských rúk.
Tvorivé dielne na tému využitia starého papiera v spolupráci s SHP Harmanec
Mimoriadne zaujímavou aktivitou, ale aj náročnou na vedomosti detí, bola Cesta papiera. Žiaci prechádzali Cestu papiera so stanovisťami: Najskôr je les, Zrod papiera, Separovaný zber papiera, Recyklácia papiera, Skladovanie papiera. Na každom stanovišti ich čakalo riešenie rozmanitých úloh na danú tému. Po úspešnom absolvovaní všetkých stanovíšť získali potvrdenie o absolvovaní zábavno-osvetovej Cesty papiera. Cieľom tejto enviroaktivity nebolo preveriť vedomosti detí, ale rozšíriť ich o nové poznatky a vlastné skúsenosti o tom, akú dlhú a zložitú cestu musí papier v rozličných podobách – strom, drevo, celulóza, hotový produkt – prejsť, kým sa dostane k spotrebiteľom, vrátane uvedomenia si, že kto chce šetriť prírodu, zbiera starý, nepotrebný papier, pretože sa dá recyklovať.
Vláčik separáčik a aktivity, ako správne separovať odpad
Aktívne sa do prípravy a realizácie podujatí pre deti zapojila aj Škola u Filipa. Pre svojich kamarátov z ostatných škôl pripravili jej žiaci pod vedením Miriam Hudobovej zábavné aj náučné aktivity na tému voda.
Cesta papiera sa tešila záujmu zo strany detí
Bude nám horúco?
Zmena klímy a jej dôsledky nás v posledných rokoch riadne trápia. Za príkladmi nemusíme ísť ďaleko, stačí si pozrieť aktuálne zábery z povodní v Bratislave, Nemecku, Rakúsku...
Krútime hlavami a pýtame sa: Čo nás ešte čaká? Na túto otázku a mnohé ďalšie odpovedali počas diskusie odborníci na zmenu klímy: prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. z Univerzity Komenského, RNDr. Pavel Šťastný, CSc. zo SHMÚ, Ing. Helena Princová, CSc. z Ministerstva životného prostredia SR a Mgr. Pavol Široký z Greenpeace. Diskusia bola ďalším z radu sprievodných podujatí Envirofilmu a uskutočnila sa v kinosále Múzea SNP v Banskej Bystrici za účasti verejnosti.
Do problematiky zmeny klímy a ich dôsledkov uviedol účastníkov besedy dokumentárny film Slovenskej televízie Bude nám horúco? Bude snehuliak ,,ohrozeným druhom“ – pýtajú sa autori tohto dokumentu v úvode. Zmena klímy nie je len svetovou špecialitou, začíname ich pociťovať aj u nás, na Slovensku. Akými zmenami prebieha počasie na našej planéte a aké zmeny nás čakajú? Je globálne otepľovanie skutočnosť, alebo len zlá prognóza? Aké sú aktuálne katastrofické scenáre vývoja klímy vo svete i u nás? Aké zmeny už Slovensko pocítilo a najmä - ako sa s nimi dokážeme vyrovnať? Na tieto otázky odpovedali v tomto pútavom dokumente slovenskí klimatológovia, vodohospodári, pôdoznalci, zoológovia, biológovia a ďalší vedci a odborníci, ktorým zmena klímy zasahuje (nielen) do práce. Stav klímy na našej planéte nie je však len vecou vedeckých kapacít, svojim malým dielom ju ovplyvňujeme všetci... Dnešná mladá generácia už môže pocítiť, ako sa na stave zemskej klímy podpísala činnosť generácií predchádzajúcich. A začína čoraz viac cítiť zodpovednosť za to, v akom stave ju odovzdá svojim deťom. Z pohľadu jednotlivca sa nám možnosť niečo zlepšiť, alebo aspoň prestať zhoršovať stav svetovej klímy zdá zanedbateľná, ale... sme naozaj generácia, ktorá je postavená len na konzume a úplne sa mu podriadila? To sú najnaliehavejšie otázky, ktoré vzniknú v hlave každého diváka...
Diskusiu Bude nám horúco moderovala Zita Paulíniová (vľavo), k problematike sa vyjadrovali:
klimatológ Milan Lapin, Pavol Široký z Greenpeace, Helena Princová z Ministerstva životného
prostredia SR a hydrometeorológ Pavel Šťastný
Film pútavým spôsobom vysvetlil, aké faktory sa podieľajú najvýraznejšie na zmene klímy a aké môžu byť ich následky. Po skončení filmu nasledovala diskusia, počas ktorej sa k načrtnutým problémom vyjadril každý z prítomných odborníkov, záver patril otázkam verejnosti. Diskusiu viedla Ing. arch. Zora Paulíniová.
Klimatológ Milan Lapin zdôraznil, že „kedysi príroda a ľudstvo mali dostatok času, aby sa na zmenu klímy pripravili, vyrovnávali sa s teplotnými zmenami 1 – 2°C. Pokiaľ by bola zmena klímy menšia ako 2°C za 100 rokov, ľudstvo aj príroda sa na takéto zmeny pripravia. V súčasnosti ale hrozí, že za najnepriaznivejšieho scenára sa globálne môže otepliť až o 3°C, extrémny scenár hovorí o 6°C za 100 rokov. Toto by prinieslo do klimatického systému také rýchle zmeny, že by to ohrozilo celý rad biologických druhov a ľudia by sa s tým nevedeli vyrovnať. Z niektorých oblastí by sa museli presťahovať, pretože by tu nemali dostatok vody, potravín. Aj v minulosti sa sťahovali, avšak na celej Zemi bolo podstatne menej ľudí. Dnes je nás 7 miliárd, akékoľvek sťahovanie by prinieslo sociálne, etnické, politické, vojenské a iné nepokoje. To je práve najväčšie nebezpečenstvo, že sa nebudeme vedieť vyrovnať so zmenami rýchlo a bezpečne. Prispôsobovanie sa by bol drahšie ako ďalšia cesta – prejsť na taký systém, aby sme emitovali do ovzdušia menej skleníkových plynov, menej vyrubovali dažďové pralesy, hospodárnejšie využívali našu Zem. Vtedy by sme zabezpečili, že zmena klímy by bola menšia ako tie 2°C.“
Panelisti zo svojho profesného hľadiska formulovali najzávažnejšie globálne, ale aj lokálne problémy, ktoré prináša zmena klímy. Hovorili o možných scenároch zmeny klímy a o význame politík a adaptačných stratégií nielen na úrovni globálnej, ale hlavne miestnej, lokálnej tak, aby nedošlo k zníženiu životnej úrovne, nedostatku vody či vyčerpaniu neobnoviteľných zdrojov. Tu zohrávajú veľmi významnú úlohu miestne komunity.
Podujatie zaslúžene zaujalo všetkých prítomných, nejeden z nich odchádzal domov s pevným predsavzatím začať od seba...
