Stretnutie s francúzskym filmárom Pierre Mannom a jeho ľuďmi z buša

Francúzsky filmár Pierre Mann chodí po svete s kamerou v ruke už 35 rokov. V púšti Kalahari v Afrike sa stretol s poslednými obyvateľmi buša. Nie viac ako tisícka ľudí tohto etnika si zachováva starodávny spôsob života. Za 20 tisíc rokov malí ľudia medeno-červenej pleti neohrozovali žiadny živočíšny alebo rastlinný druh. Pierre Mann s nimi žil, nakrúcal ich spory s leopardom či levom, ich stretnutia so slonom, zúčastňoval sa ich fenomenálnych a nezvyčajných šamanských tranzov a bol svedkom ich zmätku v momente zatmenia slnka. Počas štyroch rokov si s týmito ľuďmi vytvoril pevné priateľstvo.
Na Envirofilme 2008 Pierre Mann uviedol filmový dokument Príbehy ľudí z buša a s divákmi v kinosále Múzea SNP besedoval nielen o tomto, ale aj ďalších svojich filmoch o prírode, o ľuďoch z buša, o svojej láske ku zvieratám aj o svojej filmárskej túžbe nakrútiť film o africkej žene z pohľadu lásky, materstva...

V rozhovore pre Enviromagazín Pierre Mann povedal: „Som trpezlivý filmár. Bez trpezlivosti film nemôže byť autentický! Nikdy som nepodvádzal, zvieratá v mojich filmoch nikdy neboli v ohradách, ale vo voľnej prírode. Pozorujem ich bezprostredne a, prirodzene, vždy čakám na vhodné momenty... Toto môže trvať celé dni a nielen pri nakrúcaní zvierat. „Mojich“ ľudí z buša som nakrúcal štyri roky.“ Rád si spomína na mnohé okamihy z filmovania. Ako vraví, je ich naozaj veľa. Silno na neho zapôsobili napríklad tieto tri: „Keď samica krokodíla svoje novonarodené mláďatá, ktoré sa vyliahli v piesku, prenáša v pysku až do vody. Keď korytnačka vychádza z oceánu, vyhĺbi si hniezdo a znesie svoje vajíčka pod pomarančovníkom, cez ktorý prenikajú záblesky svetla. Keď ľudia z buša zbadajú chodníky zvierat a vedia znova nájsť stopu antilopy medzi dvesto inými stopami...“

Film Pierra Manna Príbehy ľudí z buša na Envirofilme 2008 zvíťazil v kategórii B (dokumentárne filmy).